Urologické komplikácie pri menopauze

Podobné trofické zmeny postihujú aj dolný močový systém, ktorý má rovnaký embryologický základ ako vonkajšie genitálie, vznikajú zo sinus urogenitalis. V bunkách oboch systémov nachádzame estrogénové receptory. Preto je v období klimaktéria a po ňom častejší aj vznik rôznych urologických komplikácií a tiež močových inkontinencií. Vzniká komplex symptómov súvisiacich s dolnými časťami urogenitálneho systému. Prejavujú sa tak aj príznaky nedostatočného pôsobenia estrogénov na sliznicu pošvy. Frekvenciu výskytu urogenitálnych porúch a tiež ich závažnosť možno pozorovať v priamej závislosti od veku.

Okolo 60. roku života sa na ne sťažuje asi 30 % žien, vo veku nad 70 rokov je to viac ako raz toľko. Urogenitálne poruchy obyčajne nespôsobujú priame ohrozenie života, ide však o nepríjemné subjektívne vnímanie vznikajúcich zmien, ktoré často žene podstatne znižujú kvalitu života a spoločensky ju hendikepujú. Závažnosť ťažkostí sa s dĺžkou estrogénového deficitu stupňuje, pričom v období perimenopauzy sa vyskytujú zriedkavo, a ak sú prítomné, bývajú len mierne. V neskoršom období stúpa nielen ich frekvencia, ale aj ich závažnosť. Najčastejším príznakom býva suchosť sliznice pošvy, ktorá je pri vyšetrení tenšia, krehkejšia, ľahšie poraniteľná, a najmä suchšia. Ďalšími prejavmi syndrómu bývajú často dyspareunia (bolestivá súlož), polakizúria (časté nútenie na močenie), nyktúria (časté močenie v noci), inkontinencia moču, atrofická cystouretritída (súčasný zápal močového mechúra a močovej trubice) a vaginitída (zápal pošvovej sliznice). Na atrofickom teréne vonkajších genitálií, pošvy a dolných močových ciest a pošvy sa často usídľujú patogénne baktérie a vyvolávajú zápalové zmeny.

Rozdeľovanie urogenitálnych porúch podľa dominantných príznakov zo strany močového alebo pohlavného systému je však veľmi symbolické, pretože vo viac ako v 75 % ide o komplexný proces, ktorý sa len dominantne manifestuje v danej oblasti, postihuje však aj okolité tkanivá.

Vznik urogenitálnych porúch je priamo podmienený nedostatkom estrogénov po vyhasnutí ovariálnej funkcie v postmenopauze, čo vedie k podstatnému obmedzeniu proliferatívnych procesov slizníc v dolnej časti močovopohlavných orgánov, najmä pošvy. V dôsledku atrofie sliznice pošvy ubúda v bunkách množstvo glykogénu, čím sa podstatne mení aj pošvová biocenóza. Postupne ubúdajú, až sa celkom stratia laktobacily, ktoré sú jej podstatnou zložkou. Tým sa stráca typické kyslé pH vaginálneho prostredia. Možno predpokladať, že toto všetko vytvára vhodný terén pre nárast počtu infekcií pošvy a okolitých štruktúr, teda aj zápalov vývodných močových ciest.

Estrogénový deficit v postmenopauze je spojený aj s obmedzením cievneho zásobenia v oblasti genitálií, a teda aj pošvy a okolitých urologických štruktúr. Toto je ďalší významný faktor podieľajúci sa na vzniku suchosti pošvy. Podstatne sa tým znižuje nasakovanie tekutiny do pošvy, pričom samotná pošvová sliznica neobsahuje žiadne žľazové elementy, ktoré by ju zvlhčovali. Suchosť a krehkosť atrofickej pošvovej sliznice vedú k vzniku atrofickej vaginitídy a tiež k dyspareunii. Stenčenie sliznice, zmena cievneho zásobenia a suchosť sa prejavia pri vyšetrení zmenou farby pošvovej sliznice, miestami možno vidieť aj drobné petechie (drobné bodkované krvácanie do kože či slizníc). Najčastejšími ťažkosťami, na ktoré sa pacientky sťažujú, býva práve suchosť pošvy, a s tým súvisiaca bolestivá súlož. Občas sa môžu objaviť hlienovité výtoky z pridruženej infekcie. Zvláštnosťou nie je ani ružový výtok spôsobený drobnými krvácaniami z petechií a ragád (bolestivé trhliny kože) stenčenej sliznice. Svrbenie a bolestivosť vznikajú tiež v dôsledku hypoxie (znížený obsah kyslíka v tkanivách). Atrofická vaginitída len zriedkavo prebieha izolovane, býva tiež súčasťou atrofickej cystouretritídy. V dôsledku nedostatku estrogénov dochádza aj k štrukturálnym zmenám buniek epitelu pošvovej sliznice a tiež krčka maternice.

Pri onkocytologickom vyšetrení sa tu často objavuje nález ASCUS. Ten však nie je v týchto prípadoch väčšinou spôsobený dysplastickými zmenami, ale je spojený s hypoestrizmom (znížená hladina estrogénov). Po estrogenizácii, či už systémovej, alebo lokálnej, sa cytologický nález normalizuje. Preto sa v týchto prípadoch odporúča 2- až 3-týždňové lokálne podávanie estrogénov a následné opakovanie onkocytologického vyšetrenia.

Generálny partner projektu

aspen-logo-slovakia